Lemkovské slovo черевікы ⟨čerevikŷ⟩ znamená topánky v angličtine, черевики ⟨čerevyky⟩ v štandardnej ukrajinčine a buty v poľštine. Pozrite si Пиртей 339, Дуда 352 a Горощак 197.
Kategória: Slovná zásoba
-
Lemko авто ⟨avto⟩ „auto“
Neutrálne lemkovské podstatné meno авто ⟨avto⟩ znamená auto alebo automobil v angličtine a auto alebo samochód v poľštine. Prízvuk je na prvej slabike v nominatíve singuláru.
Referencie
- Horoszczak, J.: Słownik łemkowsko-polski, polsko-łemkowski. 2004 [Strana 21]
- Питрей, П.: Короткий словник лемківських говірок. 2004. [Strana 16]
- Дуда, І.: Лемківський словник. 2011 [Strana 26]
-
Lemko земля ⟨zemlja⟩ ‚zem‘
Význam
Lemkovské podstatné meno земля ⟨zemlja⟩ je preložiteľné do angličtiny ako „zem“, „pôda“ alebo „podlaha“, v závislosti od kontextu. Do poľštiny sa prekladá ako ziemia.
Ako vysloviť a zapamätať si
Prvá slabika sa vyslovuje ako anglické zen, ale s hláskou ⟨m⟩ na konci. Druhá slabika sa vyslovuje ako v „la la la“. Na zapamätanie si predstavte zenového mnícha meditujúceho v blate vonku a hovoriaceho „La la la, nepočujem vás!“
Etymológia
Lemkovské podstatné meno земля ⟨zemlja⟩ ‚zem‘ pochádza z praslovanského *zemļà (Derksen, 2008, s. 542). Kognáty zahŕňajú staroslovienske землꙗ (ⰸⰵⰿⰾⱑ) ⟨zemlja⟩ avestské 𐬰𐬃 ⟨zā̊⟩ ‚zem‘ (akuzatívna forma 𐬰𐬆𐬨 ⟨zəm⟩), sanskritské क्ष ⟨kṣá⟩ ‚zem‘, perzské زمین ⟨zamin⟩ ‚zem‘, starogrécke χθών ⟨khthṓn⟩ „zem“, chetitské 𒋼𒂊𒃷 ⟨tēkan⟩, (genitív 𒁖𒈾𒀸 ⟨taknas⟩), latinské humus ‚pôda‘ a starogrécke χαμαί ⟨khamaí⟩ ‚na zemi‘ (Vasmer 1953, s. 452–453, pozri tiež Derksen, 2008, s. 542 a Pokorny, 1959, s. 415).
Skloňovanie
Lemko земля ⟨zemlja⟩ je mäkké podstatné meno prvej deklinácie, ktoré sa skloňuje takto:
Jednotné číslo
Pád Lemko Poľština Ukrajinčina Ruština Nom зе́мля ⟨zémlja⟩ ziemia земля́ земля́ Gen зе́mľi ⟨zémli⟩ ziemi землі́ земли́ Dat зе́mly ⟨zémly⟩a ziemi землі́ земле́ Akuz зе́mľu ⟨zémlju⟩ ziemię зе́mľu зе́mľu Inštr зе́mľom ⟨zémlʹom⟩ ziemią земле́ю землёй Lok зе́mly ⟨zémly⟩a ziemi землі́ земле́ Vok зе́mľo ⟨zémlʹo⟩b ziemio зе́mle — Skloňovanie lemkovského mäkkého podstatného mena prvej deklinácie земля ⟨zemlja⟩ ‚zem‘ v jednotnom čísle v porovnaní s jeho poľskými, ukrajinskými a ruskými kognátmi. a Pyrtej (2013, s. 38) uvádza зе́млі ⟨zémli⟩ ako datívne a lokálne tvary jednotného čísla, avšak Fontański a Chomiak (2000, s. 64) uvádzajú зе́mly ⟨zémly⟩.
b Fontański a Chomiak (2000, s. 64) uvádzajú земле ⟨zemle⟩ ako alternatívny vokatívny tvar jednotného čísla.
Množné číslo
Pád Lemko Poľština Ukrajinčina Ruština Nom зе́mľi ⟨zémli⟩ ziemie зе́mľi зе́mly Gen зе́mľ ⟨zémlʹ⟩ ziem земе́ľ земе́ľ Dat зе́mľam ⟨zémljam⟩ ziemiom зе́mľam зе́mľam Akuz зе́mľi ⟨zémli⟩ ziemie зе́mľi зе́mly Inštr zemľámy ⟨zemljámy⟩ ziemiami зе́mľami зе́mľami Lok зе́mľach ⟨zémljax⟩ ziemiach зе́mľach зе́mľach Vok зе́mľi ⟨zémli⟩ ziemie зе́mľi — Skloňovanie lemkovského mäkkého podstatného mena prvej deklinácie земля ⟨zemlja⟩ ‚zem‘ v množnom čísle v porovnaní s jeho poľskými, ukrajinskými a ruskými kognátmi. Referencie
^ Derksen, Rick. (2008). V Lubotsky, A. (Ed.), Leiden Indo-European Etymological Dictionary Series: Vol. 4. Etymological Dictionary of the Slavic Inherited Lexicon. Koninklijke Brill NV. https://brill.com/view/title/12607
^ Fontański, H., Chomiak, M. (2000). Ґраматыка лемківского языка [Gramatika lemkovského jazyka]. Śląsk.
^ Pokorny, Julius. (1959). Indogermanisches Etymologisches Wörterbuch [Indogermánsky etymologický slovník]. A. Francke AG Verlag Bern.
^ ^ Pyrtej, P. (2013). Лемківські говірки. Фонетика і морфологія. Об’єднання лемків [Lemkovské nárečia. Fonetika a morfológia]. Обʼєднання лемків [Lemkovská únia].
^ Vasmer, M. (1953). Russisches Etymologisches Wörterbuch, Erster Band: A – K [Ruský etymologický slovník, Zväzok prvý: A – K]. Carl Winter Universitätsverlag.
-
Lemko рік ⟨rik⟩ ‚rok‘
Naučte sa význam, pôvod a morfológiu Lemko mužského podstatného mena рік ⟨
rik⟩, ako aj to, ako si ho zapamätať.Preklad
Formy Lemko slova рік ⟨
rik⟩ uvedené nižšie sú preložiteľné do angličtiny ako „year“ alebo „years“.Mnemotechnická pomôcka
Na zapamätanie si Lemko slova рік ⟨
rik⟩ si anglicky hovoriaci môžu predstaviť niečo zapáchajúce na silvestrovskej párty (Lemko rik a anglické reek sa vyslovujú prakticky rovnako).Etymológia
Z praslovanského *rokŭ ‚čas‘, samotné deverbálne podstatné meno z *rekti ‚povedať‘, ktorého príbuzné slová zahŕňajú staroslovienčinu рокъ (ⱃⱁⰽⱏ) ⟨
rokŭ⟩ ‚čas, termín‘, ako aj možno anglické reckon, sanskritské रचयति ⟨racáyati⟩ „konštruovať, pracovať“, gótske 𐍂𐌰𐌷𐌽𐌾𐌰𐌽 ⟨rahnjan⟩ ‚reckon‘ (Pokorny 1959, s. 863, pozri tiež Vasmer, 1955, s. 532) a waleské rhegi ‚preklínať‘ (Derksen, 2008, s. 433, 438).
Záznam pre praslovanské podstatné meno *rokъ na strane 438 Derksenovho Etymological Dictionary of the Slavic Inherited Lexicon. 
Záznam pre praslovanské sloveso *rekti na strane 433 Derksenovho Etymological Dictionary of the Slavic Inherited Lexicon. 
Záznam rē̆k- na strane 863 Pokorného Indo-Germanic Etymological Dictionary (1959), ktorý spomína staroslovienčinu rokъ. 
Záznam pre moskovské ruské podstatné meno рок ⟨ rok⟩ vo Vasmerovom Russian Etymological Dictionary (1955, s. 532), ktorý spomína ukrajinské rik.Skloňovanie
Jednotné číslo
Pád Lemko Poľština Ukrajinčina Ruština Nominatív рік ⟨ rik⟩arok рік го́д Genitív ро́ка ⟨ róka⟩broku ро́ку го́да Datív роко́ви ⟨ rókovy⟩brokowi ро́кові, ро́ку го́ду Akuzatív рік ⟨ rik⟩arok рік го́д Inštrumentál ро́ком ⟨ rókom⟩crokiem ро́ком го́дом Lokál ро́ці ⟨ róci⟩croku ро́ці го́де Vokatív року ⟨ róku⟩roku ро́ку го́д a Nominatív a akuzatív Lemko рік ⟨rik⟩ ‚rok‘ je rovnaký ako genitív množného čísla ріка ⟨rika⟩ ‚rieka‘. Horoszczak (2004, s. 330) uvádza nominatív a akuzatív jednotného čísla ako „рик ⟨
ryk⟩, рік ⟨rik⟩“.b Pozri Pyrtej (2013, s. 46) pre genitívne a datívne formy jednotného čísla Lemko рік ⟨rik⟩ ‚rok‘. Fotografia nižšie.
Tabuľka na strane 46 Pyrtejovej Lemko Dialects. Phonetics and Morphology c Pozri Pyrtej (2013, s. 47) pre inštrumentálne a lokálne formy jednotného čísla Lemko рік ⟨rik⟩ ‚rok‘. Fotografia nižšie.
Tabuľka na strane 47 Pyrtejovej Lemko Dialects. Phonetics and Morphology Množné číslo
Pád Lemko Poľština Ukrajinčina Ruština Nominatív ро́кы ⟨ rókŷ⟩lata ро́ки́ го́ды, года́, лета́ Genitív ро́ків ⟨ rókiv⟩lat ро́кі́в годо́в, ле́т Datív ро́кам ⟨ rókam⟩blatom ро́ка́м года́м, лета́м Akuzatív ро́кы ⟨ rókŷ⟩lata ро́ки́ го́ды, года́, лета́ Inštrumentál рока́ми ⟨ rokámy⟩latami ро́ка́ми года́ми, лета́ми Lokál ро́ках ⟨ rókach⟩latach ро́ка́х года́х, лета́х Vokatív ро́кы ⟨ rókŷ⟩lata ро́ки́ го́ды, года́, лета́ Zdroj Zdroj Referencie
^ Derksen, Rick. (2008). V Lubotsky, A. (Ed.), Leiden Indo-European Etymological Dictionary Series: Vol. 4. Etymological Dictionary of the Slavic Inherited Lexicon. Koninklijke Brill NV. https://brill.com/view/title/12607
Fontański, H., Chomiak, M. (2000). Ґраматыка лемківского языка [Gramatika Lemko jazyka]. Śląsk.
^ Horoszczak, J. (2004). Słownik łemkowsko-polski, polsko-łemkowski [Lemko-poľský a poľsko-lemko slovník]. Rutenika.
^ Pokorny, Julius. (1959). Indogermanisches Etymologisches Wörterbuch [Indo-germánsky etymologický slovník]. A. Francke AG Verlag Bern.
^ ^ Pyrtej, P. (2013). Лемківські говірки. Фонетика і морфологія. Об’єднання лемків [Lemko dialekty. Fonetika a morfológia]. Обʼєднання лемків [Lemko únia].
^ Vasmer, M. (1955). Russisches Etymologisches Wörterbuch, Zweiter Band: L–Ssuda [Ruský etymologický slovník, Zväzok druhý: L–Ssuda]. Carl Winter Universitätsverlag.
-
Lemko быти ⟨bŷty⟩ ‚byť‘
Byť či nebyť? Быти або не быти? To je otázka, a teraz môžete časovať infinitívy preslávené úvodnou vetou Hamletovho monológu v Lemko jazyku pomocou automatickej prekladateľskej služby LemkoTran, alebo si vytvoriť vlastné spony pomocou tohto praktického DIY sprievodcu.
Obsah
Preklady
Lemko sloveso быти (vedecká transliterácia: ⟨bŷty⟩) znamená „byť“ v angličtine, być v poľštine, бути ⟨buty⟩ v štandardnej ukrajinčine a быть ⟨byt’⟩ v moskovskej ruštine.
Angličtina Lemko Poľština Ukrajinčina Ruština byť быти ⟨bŷty⟩ być бути быть Preklady Lemko slovesa быти do angličtiny, poľštiny, ukrajinčiny a ruštiny. Etymológia
Lemko infinitív быти ⟨bŷty⟩, čo znamená „byť“, pochádza z protoslovanského atematického slovesa *byti a súvisí so sanskritským भूति ⟨bhūtíṣ⟩ „blahobyt“ (Vasmer 1953, s. 159; Pokorny 1959 147), perzským بودن ⟨būdan⟩ „byť“ (Pokorny, s. 147), latinským futūrus „budúcnosť“ (Vasmer, s. 159, Pokorny, s. 149) a prostredníctvom staroanglického bēon, anglického be (Pokorny, s. 149).
Doloženie
Hamletova slávna úvodná veta „Byť či nebyť, to je otázka“ je spomenutá v nasledujúcich publikovaných dielach, ktoré sa objavili:
Для дакотрых орґанізаций є то быти або не быти, значыт, без тых грошів не сут в силі нич зреализувати.“ (LEM.fm 2021)
- Transcription
- dl'a dakotrŷch organizacyj je to bŷty abo ne bŷty, značŷt, bez tŷch hrošiv ne sut v syl'i nyč zrealyzuvaty.
- Translation
- For some organizations, it's to be or not to be, meaning they will not be able to achieve anything without those funds.
От нашых діл и нашой віры буде рішатися вопрос: ци нам лемкам быти, ци не быти?….“ (Цисляк 1964, s. 162)
- Transliterácia
Ot našŷch dil y našoj virŷ bude rišatysia vopros: cy nam lemkam bŷty, cy ne bŷty?…- Preklad
Our affairs and our faith will be decide the question of whether we Lemkos are to be or not to be…
Časovanie
Budúci čas
Koreň: буд– ⟨bud-⟩
Budúci čas Lemko slovesa byť, быти ⟨bŷty⟩, sa tvorí pridaním osobných koncoviek ku koreňu bud-, čo je ekvivalentné anglickému will.
Etymológia
Lemko bud- pochádza z protoslovanského koreňa *bǫd-. Porovnajte príponu -bund v anglickom moribund z latinského moribundus (Pokorny, s. 150, Vasmer, s. 136).
Tabuľka časovania
Angličtina Lemko Poľština Ukrajinčina Ruština Ja budem буду ⟨búdu⟩będę буду буду Ty budeš будеш ⟨búdeš⟩będziesz будеш будешь On/ona bude буде ⟨búdet⟩będzie буде будет My budeme будеме ⟨budéme⟩będziemy будемо будем Vy budete будете ⟨budéte⟩będziecie будете будете Oni budú будут ⟨búdut⟩będą будуть будут Tvary časovania budúceho času Lemko slovesa быти ⟨bŷty⟩ preložené do angličtiny, poľštiny, štandardnej ukrajinčiny a ruštiny. - Literatúra
- Fontański & Chomiak (2000, s. 106).
Prítomný čas
Koreň: є– ⟨je-⟩, с– ⟨s-⟩
V Lemko jazyku sa prítomný čas slovesa byť tvorí v jednotnom čísle z koreňa є- ⟨je-⟩ a v množnom čísle z koreňa с- ⟨s-⟩.
Etymológia
Všetky nižšie uvedené tvary siahajú k predkovi protoslovanského koreňa *es-, ku ktorému boli pripojené osobné koncovky. Porovnajte s anglickým is, nemeckým ist, latinským est, starogréckym ἐστί
⟨estí⟩, perzským است⟨ast⟩a sanskritským अस्ति⟨ásti⟩(Pokorny, s. 340-341; Vasmer, s. 405).Tabuľka časovania
Angličtina Lemko Poľština Ukrajinčina Ruština Ja som єм ⟨jem⟩jestem є есть Ty si єс ⟨jes⟩jesteś є есть On/ona je єст ⟨jest⟩ajest є есть My sme сме ⟨sme⟩bjesteśmy є есть Vy ste сте ⟨ste⟩cjesteście є есть Oni sú сут ⟨sut⟩są є есть Tvary časovania prítomného času Lemko slovesa быти ⟨bŷty⟩ preložené do angličtiny, poľštiny, štandardnej ukrajinčiny a ruštiny. a Lemko tvar tretej osoby jednotného čísla єст
⟨jest⟩je teraz nahrádzaný tvarom є⟨je⟩, hoci je to stále zriedkavé (Fontański & Chomiak 2000, s. 109).b Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú Lemko tvar prvej osoby množného čísla ako (єсме)сме/зме
⟨(jesme)sme/zme⟩.c Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú Lemko tvar druhej osoby množného čísla ako (єсте)сте
⟨(jeste)ste⟩.- Literatúra
- Fontański & Chomiak (2000, s. 106).
Minulý čas
Koreň: был-
⟨bŷl-⟩Minulý čas slovesa „byť“ sa v Lemko jazyku tvorí pridaním príslušných rodových a množných prípon ku kmeňu был-
⟨b, preložiteľnému do angličtiny ako was alebo were.ŷl-⟩Etymológia
Lemko был
⟨bje nepochybne pokračovaním protoslovanského výsledného príčastia *bylŭ. Porovnajte so starogréckym φῦλον ⟨phylon⟩ (Vasmer, s. 159), z ktorého pochádza anglické phylum.ŷl⟩Tabuľky časovania
Mužský rod
Použite nasledujúce pre označenie mužov alebo zmiešaných skupín mužov a žien, ako aj predmetov gramaticky mužského rodu. Mužská virilita nie je v Lemko jazyku gramatickou kategóriou, na rozdiel od poľštiny.
Angličtina Lemko Poľština Ukrajinčina Ruština Ja som bola я былa ⟨ja bŷl⟩byłem я був я был Ty si bola ты былb ⟨tý bŷl⟩byłeś ти був ты был On bol він был ⟨vin bŷl⟩był він був он был My sme boli мы былиc ⟨mŷbŷly⟩byliśmy ми були мы были Vy ste boli вы былиd ⟨vŷbŷly⟩byliście ви були вы были Oni boli они были ⟨ony bŷly⟩byli вони були они были Tvary časovania minulého času mužského rodu Lemko slovesa быти ⟨bŷty⟩ preložené do angličtiny, poľštiny, štandardnej ukrajinčiny a ruštiny. a Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú был єм
⟨bŷl em⟩ako alternatívny tvar mužského rodu prvej osoby jednotného čísla minulého času slovesa „byť“.b Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú был єс
⟨bŷl es⟩ako alternatívny tvar mužského rodu druhej osoby jednotného čísla minulého času slovesa „byť“.c Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú были сме
⟨bŷly sme⟩ako alternatívny tvar prvej osoby množného čísla minulého času slovesa „byť“.d Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú были сте
⟨bŷly ste⟩ako alternatívny tvar druhej osoby množného čísla minulého času slovesa „byť“.- Literatúra
- Fontański & Chomiak (2000, s. 106).
Ženský rod
Použite nasledujúce pre označenie žien a predmetov gramaticky ženského rodu.
Angličtina Lemko Poľština Ukrajinčina Ruština Ja som bola я былаa ⟨ja bŷla⟩byłam я була я была Ty si bola ты былаb ⟨týbŷla⟩byłaś ти була ты была Ona bola она была ⟨ona bŷla⟩była вона була он была My sme boli мы былиc ⟨mŷbyłyśmy ми були мы были Vy ste boli вы былиd ⟨wŷbyłyście ви були вы были Ony boli они были ⟨ony bŷly⟩były вони були они были Tvary časovania minulého času ženského rodu Lemko slovesa быти ⟨bŷty⟩ preložené do angličtiny, poľštiny, štandardnej ukrajinčiny a ruštiny. a Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú была єм
⟨bŷla em⟩a былам⟨bŷlam⟩ako alternatívne tvary ženského rodu prvej osoby jednotného čísla minulého času slovesa „byť“.b Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú была єс
⟨bŷla es⟩a былас⟨bŷlas⟩ako alternatívne tvary ženského rodu druhej osoby jednotného čísla minulého času slovesa „byť“.c Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú были сме
⟨bŷly sme⟩ako alternatívny tvar prvej osoby množného čísla minulého času slovesa „byť“.d Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú были сте
⟨bŷly ste⟩ako alternatívny tvar druhej osoby množného čísla minulého času slovesa „byť“.- Literatúra
- Fontański & Chomiak (2000, s. 106).
Stredný rod
Použite nasledujúce pre označenie predmetov gramaticky stredného rodu.
Angličtina Lemko Poľština Ukrajinčina Ruština Ono bolo оно было ⟨ono bŷlo⟩było воно було оно было Oni boli они были ⟨ony bŷly⟩były вони були они были Tvary časovania minulého času stredného rodu Lemko slovesa быти ⟨bŷty⟩ preložené do angličtiny, poľštiny, štandardnej ukrajinčiny a ruštiny. - Literatúra
- Fontański & Chomiak (2000, s. 106).
Referencie
- Fontański, H., Chomiak, M. (2000). Ґраматыка лемківского языка [Gramatika Lemko jazyka]. Śląsk.
- Vasmer, M. (1953). Russisches Etymologisches Wörterbuch, Erster Band: A – K [Ruský etymologický slovník, Zväzok prvý: A – K]. Carl Winter Universitätsverlag.
- Pokorny, J. (1959). Indogermanisches etymologisches Wörterbuch, I. Band [Indo-germánsky etymologický slovník, Zväzok prvý]. A. Francke AG Verlag.
- Цисляк, А. (1964). Нашы Родны Бескиды [Naše rodné Beskydy]. In: Карпаторусский Календарь Лемко-Союза На Год 1964. Типография Лемко-Союза.
- Lem.fm (2021). Хто робит, а хто… но власні, што? [Ten, kto robí, a ten, kto… No, čo?],
www.Lem.fm.
