This site is undergoing a full revamp. Layout may be temporarily broken.

Značka: Sloveso

  • Lemko быти ⟨bŷty⟩ ‚byť‘

    Lemko быти ⟨bŷty⟩ ‚byť‘

    Byť či nebyť? Быти або не быти? To je otázka, a teraz môžete časovať infinitívy preslávené úvodnou vetou Hamletovho monológu v Lemko jazyku pomocou automatickej prekladateľskej služby LemkoTran, alebo si vytvoriť vlastné spony pomocou tohto praktického DIY sprievodcu.

    Preklady

    Lemko sloveso быти (vedecká transliterácia: ⟨bŷty⟩) znamená „byť“ v angličtine, być v poľštine, бути ⟨buty⟩ v štandardnej ukrajinčine a быть ⟨byt’⟩ v moskovskej ruštine.

    AngličtinaLemkoPoľštinaUkrajinčinaRuština
    byťбыти ⟨bŷty⟩byćбутибыть
    Preklady Lemko slovesa быти do angličtiny, poľštiny, ukrajinčiny a ruštiny.

    Etymológia

    Lemko infinitív быти ⟨bŷty⟩, čo znamená „byť“, pochádza z protoslovanského atematického slovesa *byti a súvisí so sanskritským भूति ⟨bhūtíṣ⟩ „blahobyt“ (Vasmer 1953, s. 159; Pokorny 1959 147), perzským بودن ⟨būdan⟩ „byť“ (Pokorny, s. 147), latinským futūrus „budúcnosť“ (Vasmer, s. 159, Pokorny, s. 149) a prostredníctvom staroanglického bēon, anglického be (Pokorny, s. 149).

    Doloženie

    Hamletova slávna úvodná veta „Byť či nebyť, to je otázka“ je spomenutá v nasledujúcich publikovaných dielach, ktoré sa objavili:

    Для дакотрых орґанізаций є то быти або не быти, значыт, без тых грошів не сут в силі нич зреализувати.“ (LEM.fm 2021)

    Transcription
    dl'a dakotrŷch organizacyj je to bŷty abo ne bŷty, značŷt, bez tŷch hrošiv ne sut v syl'i nyč zrealyzuvaty.

    Translation
    For some organizations, it's to be or not to be, meaning they will not be able to achieve anything without those funds.

    От нашых діл и нашой віры буде рішатися вопрос: ци нам лемкам быти, ци не быти?….“ (Цисляк 1964, s. 162)

    Transliterácia
    Ot našŷch dil y našoj virŷ bude rišatysia vopros: cy nam lemkam bŷty, cy ne bŷty?…
    Preklad
    Our affairs and our faith will be decide the question of whether we Lemkos are to be or not to be

    Časovanie

    Budúci čas

    Koreň: буд– ⟨bud-⟩

    Budúci čas Lemko slovesa byť, быти ⟨bŷty⟩, sa tvorí pridaním osobných koncoviek ku koreňu bud-, čo je ekvivalentné anglickému will.

    Etymológia

    Lemko bud- pochádza z protoslovanského koreňa *bǫd-. Porovnajte príponu -bund v anglickom moribund z latinského moribundus (Pokorny, s. 150, Vasmer, s. 136).

    Tabuľka časovania

    AngličtinaLemkoPoľštinaUkrajinčinaRuština
    Ja budemбуду ⟨búdu⟩bęбудубуду
    Ty budešбудеш⟨búdeš⟩będzieszбудешбудешь
    On/ona budeбуде ⟨búdet⟩będzieбудебудет
    My budemeбудеме ⟨budéme⟩będziemyбудемобудем
    Vy budeteбудете ⟨budéte⟩będziecieбудетебудете
    Oni budúбудут ⟨búdut⟩bęбудутьбудут
    Tvary časovania budúceho času Lemko slovesa быти ⟨bŷty⟩ preložené do angličtiny, poľštiny, štandardnej ukrajinčiny a ruštiny.
    Literatúra
    Fontański & Chomiak (2000, s. 106).

    Prítomný čas

    Koreň: є– ⟨je-⟩, с– ⟨s-⟩

    V Lemko jazyku sa prítomný čas slovesa byť tvorí v jednotnom čísle z koreňa є- ⟨je-⟩ a v množnom čísle z koreňa с- ⟨s-⟩.

    Etymológia

    Všetky nižšie uvedené tvary siahajú k predkovi protoslovanského koreňa *es-, ku ktorému boli pripojené osobné koncovky. Porovnajte s anglickým is, nemeckým ist, latinským est, starogréckym ἐστί ⟨estí⟩, perzským است ⟨ast⟩ a sanskritským अस्ति ⟨ásti⟩ (Pokorny, s. 340-341; Vasmer, s. 405).

    Tabuľka časovania

    AngličtinaLemkoPoľštinaUkrajinčinaRuština
    Ja somєм ⟨jem⟩jestemєесть
    Ty siєс ⟨jes⟩jesteśєесть
    On/ona jeєст ⟨jest⟩ajestєесть
    My smeсме ⟨sme⟩bjesteśmyєесть
    Vy steсте ⟨ste⟩cjesteścieєесть
    Oni súсут ⟨sut⟩єесть
    Tvary časovania prítomného času Lemko slovesa быти ⟨bŷty⟩ preložené do angličtiny, poľštiny, štandardnej ukrajinčiny a ruštiny.

    a Lemko tvar tretej osoby jednotného čísla єст ⟨jest⟩ je teraz nahrádzaný tvarom є ⟨je⟩, hoci je to stále zriedkavé (Fontański & Chomiak 2000, s. 109).

    b Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú Lemko tvar prvej osoby množného čísla ako (єсме)сме/зме ⟨(jesme)sme/zme⟩.

    c Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú Lemko tvar druhej osoby množného čísla ako (єсте)сте ⟨(jeste)ste⟩.

    Literatúra
    Fontański & Chomiak (2000, s. 106).

    Minulý čas

    Koreň: был- ⟨bŷl-⟩

    Minulý čas slovesa „byť“ sa v Lemko jazyku tvorí pridaním príslušných rodových a množných prípon ku kmeňu был- ⟨bŷl-⟩, preložiteľnému do angličtiny ako was alebo were.

    Etymológia

    Lemko был ⟨bŷl⟩ je nepochybne pokračovaním protoslovanského výsledného príčastia *bylŭ. Porovnajte so starogréckym φῦλον ⟨phylon⟩ (Vasmer, s. 159), z ktorého pochádza anglické phylum.

    Tabuľky časovania

    Mužský rod

    Použite nasledujúce pre označenie mužov alebo zmiešaných skupín mužov a žien, ako aj predmetov gramaticky mužského rodu. Mužská virilita nie je v Lemko jazyku gramatickou kategóriou, na rozdiel od poľštiny.

    AngličtinaLemkoPoľštinaUkrajinčinaRuština
    Ja som bolaя былa
    ⟨ja bŷl⟩
    byłemя бувя был
    Ty si bolaты былb
    ⟨tý bŷl⟩
    byłeśти бувты был
    On bolвін был
    ⟨vin bŷl⟩
    byłвін бувон был
    My sme boliмы былиc
    ⟨mŷ bŷly⟩
    byliśmyми булимы были
    Vy ste boliвы былиd
    ⟨vŷ bŷly⟩
    byliścieви буливы были
    Oni boliони были
    ⟨ony bŷly⟩
    byliвони булиони были
    Tvary časovania minulého času mužského rodu Lemko slovesa быти ⟨bŷty⟩ preložené do angličtiny, poľštiny, štandardnej ukrajinčiny a ruštiny.

    a Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú был єм ⟨bŷl em⟩ ako alternatívny tvar mužského rodu prvej osoby jednotného čísla minulého času slovesa „byť“.

    b Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú был єс ⟨bŷl es⟩ ako alternatívny tvar mužského rodu druhej osoby jednotného čísla minulého času slovesa „byť“.

    c Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú были сме ⟨bŷly sme⟩ ako alternatívny tvar prvej osoby množného čísla minulého času slovesa „byť“.

    d Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú были сте ⟨bŷly ste⟩ ako alternatívny tvar druhej osoby množného čísla minulého času slovesa „byť“.

    Literatúra
    Fontański & Chomiak (2000, s. 106).
    Ženský rod

    Použite nasledujúce pre označenie žien a predmetov gramaticky ženského rodu.

    AngličtinaLemkoPoľštinaUkrajinčinaRuština
    Ja som bolaя былаa
    ⟨ja bŷla⟩
    byłamя булая была
    Ty si bolaты былаb
    ⟨tý bŷla⟩
    byłaśти булаты была
    Ona bolaона была
    ⟨ona bŷla⟩
    byłaвона булаон была
    My sme boliмы былиc
    ⟨mŷ bŷly⟩
    byłyśmyми булимы были
    Vy ste boliвы былиd
    ⟨wŷ bŷly⟩
    byłyścieви буливы были
    Ony boliони были
    ⟨ony bŷly⟩
    byłyвони булиони были
    Tvary časovania minulého času ženského rodu Lemko slovesa быти ⟨bŷty⟩ preložené do angličtiny, poľštiny, štandardnej ukrajinčiny a ruštiny.

    a Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú была єм ⟨bŷla em⟩ a былам ⟨bŷlam⟩ ako alternatívne tvary ženského rodu prvej osoby jednotného čísla minulého času slovesa „byť“.

    b Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú была єс ⟨bŷla es⟩ a былас ⟨bŷlas⟩ ako alternatívne tvary ženského rodu druhej osoby jednotného čísla minulého času slovesa „byť“.

    c Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú были сме ⟨bŷly sme⟩ ako alternatívny tvar prvej osoby množného čísla minulého času slovesa „byť“.

    d Fontański & Chomiak (2000, s. 109) uvádzajú были сте ⟨bŷly ste⟩ ako alternatívny tvar druhej osoby množného čísla minulého času slovesa „byť“.

    Literatúra
    Fontański & Chomiak (2000, s. 106).
    Stredný rod

    Použite nasledujúce pre označenie predmetov gramaticky stredného rodu.

    AngličtinaLemkoPoľštinaUkrajinčinaRuština
    Ono boloоно было
    ⟨ono bŷlo⟩
    byłoвоно булооно было
    Oni boliони были
    ⟨ony bŷly⟩
    byłyвони булиони были
    Tvary časovania minulého času stredného rodu Lemko slovesa быти ⟨bŷty⟩ preložené do angličtiny, poľštiny, štandardnej ukrajinčiny a ruštiny.
    Literatúra
    Fontański & Chomiak (2000, s. 106).

    Referencie

    1. Fontański, H., Chomiak, M. (2000). Ґраматыка лемківского языка [Gramatika Lemko jazyka]. Śląsk.
    2. Vasmer, M. (1953). Russisches Etymologisches Wörterbuch, Erster Band: A – K [Ruský etymologický slovník, Zväzok prvý: A – K]. Carl Winter Universitätsverlag.
    3. Pokorny, J. (1959). Indogermanisches etymologisches Wörterbuch, I. Band [Indo-germánsky etymologický slovník, Zväzok prvý]. A. Francke AG Verlag.
    4. Цисляк, А. (1964). Нашы Родны Бескиды [Naše rodné Beskydy]. In: Карпаторусский Календарь Лемко-Союза На Год 1964. Типография Лемко-Союза.
    5. Lem.fm (2021). Хто робит, а хто… но власні, што? [Ten, kto robí, a ten, kto… No, čo?], www.Lem.fm.
    Domov » Sloveso